PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
HATE ETERNAL (pomenovaní podľa jednej skladby Rutanových ex- RIPPING CORPSE) sú tu už vyše 18 rokov, počas ktorých nás potešili klasikami ako „Conquering The Throne“, „I, Monarch“, ako aj novšími, „Fury & Flames“, „Phoenix Amongst The Ashes“, ak treba vymenovať väčšinu z celkovo šiestich albumov, ktoré nahrali v rôznych zostavách, ale vždy s Erikom ako gitaristom, spevákom, frontmanom, hlavným skladateľom a mozgom kapely.
Ten najnovší, „Infernus“, bol vydaný 21. augusta minulého roku u francúzskych Season Of Mist, vydavateľstva, v ktorom Američania zakotvili rok predtým, a bol nahrávaný opäť v Erikových vlastných Mana Studios na Floride. Vznikol v zostave s Erikom na gitarách a vokáloch, J.J. Hrubovcakom na basgitare a Chasonom Westmorelandom na bicích.
Čo by na týchto desiatich skladbách neľútostnej deathmetalovej dokonalosti malo byť spomenuté ako prvé je ich obal, idúci proti súčasnej dogme či pravidlu grafiky urobenej výhradne na PC. To, čo tu je, vyzerá ako vec urobená v tradícii klasického maliarstva a s tým rúhačským motívom, akoby ovplyvneným európskym maliarstvom 16. – 17. storočia, vyzerá veľmi dobre. Ďalšou „tradičnou“ vecou je tu zvuk. Je kompaktný, naozaj ťažký, ale zároveň čistý a vzdušný. A v prvom rade – znie veľmi prirodzene, hlavne bicie. Mám na mysli to, že ak ste unavení tými dnešnými, prevažne BDM bicími, znejúcimi skôr ako nejaký cez PC filtrovaný a čistený šialený písací stroj, tak sa pozrite po tomto, a dostanete bicie nahrané štýlom bubnov na „Covenant“ – ten pravý zvuk deathmetalovej súpravy. Zvyšok takisto znie ako v neskorých 90. rokoch, ale samozrejme v súčasnom zvukovom háve.
Ako už viete, HATE ETERNAL si stoja za priamočiarym, rýchlym naklepaným americkým death metalom, ktorý nepopiera inšpiráciu takými pojmami, ako – prirodzene – MORBID ANGEL, a takisto IMMOLATION alebo ANGELCORPSE, ale všetko je hrané s pre kapelu veľmi typickým štýlom, keďže Erikova gitarová hra je dosť originálna. Počujete mnoho harmónií zakorenených hlavne na floridskej scéne spred viac ako 20 rokov, a rúhavú, občas až nenávistnú energiu, ktorou sú známi Vignovci a Helmkampovci. HATE ETERNAL hrajú tento žáner s ohľadom na devastujúcu intenzitu rovnako ako na vysoko technické podanie, zmysel pre hutnosť a atmosféru. Táto veľmi dynamická nahrávka prichádza so širokou škálou atmosfér a nálad, od naozaj temných a zlovestných po akési vzdušné, farebné a žiariace, ale majestátne momenty.
„Infernus“ je veľmi komplexné dielo divokých, skôr besných, občas až chaotických, ale stále veľmi cielene a príčetne hraných vysokorýchlostných deathmetalových harmónií, hlbokých, revaných, dosť zrozumiteľných vokálov – Erik svoje posolstvá šíri štýlom podobným napr. Rossovi Dolanovi alebo Steveovi Tuckerovi - a nekompromisnej rytmickej sekcie. Gitarové sóla a melódie sú tu opäť skvelé a takisto zachytíte okamihy, v ktorých sa ukazuje, že Erikove najobľúbenejšie metalové albumy všetkých čias sú „Ride...“ a „Master...“od METALLIKY. Myslím si, že toto je naozaj výživný majstrovský kus pre každého fanúšika dobre urobeného death metalu, nezáleží na tom, ktorý jeho subžáner má najradšej.
HATE ETERNAL nestoja na mieste, na šiestom albume je to stále o vývoji, nie o remesle. Takto sa to má robiť.
8,5 / 10
Erik Rutan
- kytary, vokály
J.J. Hrubovcak
- baskytara
Chason Westmoreland
- bicí
1. Locust Swarm
2. The Stygian Deep
3. Pathogenic Apathy
4. La Tempestad
5. Infernus
6. The Chosen One
7. Zealot, Crusader Of War
8. Order Of the Arcane Scripture
9. Chaos Theory
10. O' Majestic Being, Hear My Call
Upon Desolate Sands (2018)
Infernus (2015)
Phoenix Amongst The Ashes (2011)
Fury & Flames (2008)
The Perilous Fight (DVD) (2006)
I, Monarch (2005)
King Of All Kings (2002)
Conquering The Throne (1999)
Engulfed In Grief / Promo 97 (split s ALAS) (1997)
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.